Erwin Schrödingersa narodil v roku 1887 a to vo Viedni. Pochádzal z vedeckej rodiny a preto jeho smerovanie bolo jasné a niet sa čomu diviť že aj on sa dal vedeckú dráhu. Tá ho nakoniec doviedla až k Nobelovej cene. Určite ste už niekedy počuli pojem Schrödingerova mačka, ale viete čo to znamená?

 
Na vyriešenie tejto otázky ako už napovedá názov samotný budeme potrebovať jednu mačku, no keď bude k dispozícií iba kocúr vôbec to nevadí. Ďalej bude potrebná krabica, merací prístroj ktorý dokáže zaznamenať stav nuklidu a samozrejme aj nuklid aby bolo čo zmerať.  Aby ste lepšie pochopili prečo práve nuklid tak je to z dôvodu že ten má rovnaký počet nukleónov a protónov a tak je pre tento pokus tak potrebný práve on.
 
Kvantová mechanika nám hovorí že keď sa izotop rozpadá je určitý čas v dvoch stavoch. Čiže je a zároveň aj nie je rozpadnutý. Nazýva sa to superpozícia. Tento stav sa rozhodol demonštrovať pán Erwin Schrödinger vo svojom pokuse zo spomínanou mačkou. Demonštroval to tak že zatvoril mačku a nuklid do vzduchotesnej krabice ktorá bola navyše nepriehľadná. Aby tak nebolo jednoznačne vidieť čo práve nastalo. Aký je stav mačky ako aj nuklidu samotného. Pointou tohto pokusu pred 80 rokmi bolo dokázať že mačka nemôže byť mŕtva ja živá zároveň. Najčastejším argumentom pre to či je mačka mŕtva alebo živá alebo oboje býva teória multi-vesmíru.

Tá v podstate hovorí že obe možností sú správne, no každá v inom paralelnom svete. Vy sa ale odpoveď na otázku dozviete až vo chvíli keď krabicu otvoríte. V tom  momente bude pre vás správna iba jedna odpoveď. A to mačka bude buď mŕtva alebo živá. Do tej doby, kým krabicu neotvoríte je to iba na vás či jej  doprajete život alebo ju odprevadíte na druhú stranu. Pretože do vnútra krabice nevidíte. Celá táto teória je ale založená na keby sa pokus udial. Pretože v skutočnosti k nemu nedošlo a tak je to len na vás a vašej predstavivosti keď sa vás spýtajú na Schrödingererovú mačku  či ju necháte žiť alebo nie.