Internet hýbe svetom a to doslova. Mnohí usadenejší ľudia sa vyberajú za dobrodružstvom kvôli zvesti o tom, ako niekto zachránil mačacie mláďa alebo pomohol veveričke po zásahu vysokého prúdu napätia. Čo je na tom? To je otázka pri ktorej by sa nejeden lekár, ale aj veterinár pozastavil a radšej vás oboznámil s možnými rizikami takéhoto správania. Samozrejme, to neznamená, že sa máme na záchranu zvieracích životov vykašľať a iba sa nečinne prizerať. Problémom býva spontánnosť a hlúposť samotných ľudí, ktorí na to neraz doplatia.

Besnota zabíjala

A to nie len našich zvieracích kamarátov. Tí ňou trpia dosť často, dokonca aj mláďatá. Aj preto existuje nespočetne veľa očkovaní, ktorými sa chcú majitelia uchrániť. Nejde nikdy len o domáceho miláčika, ale aj o osoby, ktorí s ním žijú. Do médií sa pred nedávnom dostal článok, ktorý mnohých chytil za srdce a niektorých naozaj prekvapil.

Besnota nie je len záležitosťou divej zvery, ale všetkých cicavcov. Jej pôvodcom je vírus, preto je lepšia prevencia. Samotné bojovanie s touto zákernou chorobou po jej prepuknutí je naozajstný zápas. Prenáša sa iba slinami. To nemohla vedieť mladá Nórka, ktorá si cestovanie po Filipínach chcela spríjemniť dobrým skutkom. Zachránila šteňa, ktoré sa samé potulovalo po ceste. Ako to už býva, po čase ju pri hraní pohryzlo. Po návrate domov sa Brigitte necítila v poriadku a na následky besnoty nakoniec umrela.
Nie je to len o tomto prípade, ale aj o iných obetiach. Hlavne v rozvojových krajinách je styk so zvieratami obzvlášť nebezpečný. Niekoľko tisíc ľudí každý rok podľahne tejto nákaze, ktorá sa končí zápalom mozgu. Preto sa netreba hrnúť do takýchto situácii na úkor vlastného bezpečia, zvlášť v krajinách, ktoré nie sú bežnou európskou destináciou. Základom je prevencia a návšteva veterinára. Ten vie najspoľahlivejšie určiť diagnózu a zabezpečiť karanténu.