Ako by ste definovali vyjednávanie? Respektíve čo si pod týmto výrazom predstavíte? Napadne vás skôr poslanecké plénum, stretnutie diplomatov či niečo akčnejšie. Ako je napríklad prepadnutie banky a následný pokus prehovoriť tých zlých aby prepustili rukojemníkov a vzdali sa? 
 
Možností na odpoveď je neúrekom, a sme si toho plne vedomí. No nie je to iba o vyššie spomínaných záležitostiach. Paleta možností kde všade sa to deje je omnoho širšia ako sa môže zdať na prvý pohľad. Tento pojem by sa dal v jednoduchom ponímaní opísať ako rozhovor jednej alebo viacerých osôb za účelom dosiahnutia určitého výsledku. Ten nakoniec vôbec nemusí byť prijateľný pre všetky do procesu zainteresované strany prijateľný. V niektorých prípadoch sa môže jednať o kompromis medzi požiadavkou jednej strán a ústupkom druhej strany. Prípadne kompromisom pretože to všeobecne situácia nedovoľuje riešiť ináč.
 
 Z uvedeného nám teda vyplýva že sa jedná väčšinou o dosť zložitý proces kde sa každá zo strán snaží dosiahnuť svoju pravdu a a svoj cieľ. Aj keď to nemusí vždy tak vyznieť, v skutočnosti sa jedná o cielený a štrukturovaný proces.
 
Obecne je tento spôsob presadzovania si svojho v obecnom ponímaní považovaný za sociálny a nie intrapsychycký.  Napriek tomu že za naše rozhodovanie je o tom čo je a čo nieje správne. Respektíve čo si myslíme že je správne. Presadzujeme ho tvrdohlavo aj voči ostatným. Častokrát za to môže náš vnútorný hlas ktorý nás vedie a napovedá nám. Napriek tomu že sa dokážeme podvedome takzvane pohádať sami zo sebou, nejedná sa o vyjednávanie. Ale nazývame to rozhodovanie. Tieto dve pojmy ako je rozhodovanie sa a vyjednať niečo bývajú často zamieňané medzi sebou aj keď to nemusí byť vidieť na prvý pohľad.
 
Kedy sa bavíme o rozhodovaní?
 
O rozhodnutie sa jedná vtedy ak už majú všetky zúčastnené strany spoločnú predstavu čo a ako treba urobiť a začína proces realizácie. Pričom sa riešia konkrétne požiadavky v rámci situácie a každý prikladá svoj kúsok znalosti k dielu.
 
Vyjednanie si svojho …
 Naproti tomu ak niečo potrebujete urobiť a tak sa najprv dohadujete čo a ako by ste mali začať. Pričom každá zo strán má jasnú predstavu ako by to malo byť a začína sa tak debata o tom ako a čo by sa malo urobiť. Ani jedna zo strán pričom nieje presvedčená že opačný názor je správny a dožaduje sa opakovane argumentov. Pričom argumentácia nemusí byť riešenie, pretože je potrebné najskôr presvedčiť o svojej pravde a argumentácia tak nemá miesto.